Sedím na kameni na brehu Gangy a snažím sa relaxovať. Cestovanie dokáže byť niekedy stresujúce, hlavne na začiatku. Samé kaviarne, joga a občas nejaký ten podvod. Aj keď je ešte len marec, tu je už príjemne a dá sa chytať bronz. Slnko je ešte vysoko, ale v Rišikéši sme obklopení horami, takže čoskoro zmizne.
Kamenistý breh je poloprázdny – len páriky, sem-tam niekto medituje a z diaľky sa ozýva bubon. Vtom si všimnem miestneho muža, ktorý kráča mojím smerom. Pri každom sa na chvíľu zastaví a potom pokračuje ďalej. Keď dorazí ku mne, ponúkne mi masáž hlavy a celého tela. Reflexívne odmietam, pretože v poslednom čase priťahujem zvláštne typy ľudí. Inak povedané, vždy sú veľmi spokojní, že ma stretli, ale moja peňaženka už tak veľmi nie.
Nemám problém podporiť miestnych turistickou prirážkou, ale v poslednom čase sú tie prirážky tak vysoké, že sa na tom bavia už aj ostatní turisti. Muž pomaly odchádza a ja premýšľam, či by mi predsa len masáž hlavy neprišla vhod. Mohla by ešte viac umocniť atmosféru pohody, ktorá tu už teraz vládne. „Chcem masáž hlavy!“ vykríknem odrazu a mávam na neho, aby sa vrátil.
Ind, ktorému sa nedal tipnúť vek – mohol mať 17, ale aj 40 – sa potešil a o chvíľu už hľadal vhodný kameň, kam by ma posadil. Postavil sa za mňa a procedúra sa začala.
Nasucho mi celou silou začal šúchať vlasy. Podvedome som sa prikrčil, aby som zmiernil intenzitu, ale márne. Mal som pocit, akoby mi chcel prstami vydrhnúť všetky vlasové folikuly von z hlavy.
Asi po tridsiatich sekundách intenzívneho drhnutia môjho skalpu mi navrhol, či nechcem, aby použil olej. Uľavilo sa mi a s radosťou som prikývol. Kvapol si na ruku olej v množstve, ako keď človeku dochádza zubná pasta, a pokračoval vo svojom úsilí.
Nepamätám si presne, ako dlho som trpel, dúfajúc, že sa to zlepší. Keď však ani po niekoľkých minútach mojich kŕčovitých grimás nenastala žiadna úľava, stopol som ho a povedal, že stačí. No on si ma vôbec nevšímal a len sa presunul na krk. Auu.
O chvíľu sa vrátil späť k vlasom. Následne mi strčil prsty do uší, pretočil ich a potom sa vrátil opäť k vlasom. Hovorím mu: „Okej, okej, stop, stop,“ ale jeho chuť masírovať ešte nebola ukojená. Tentoraz sa zameral na tvár. Začal mi silno stláčať obočie, akoby mal v ruke štipec. Potom mi chytil nos tak, že prsty mal vo vnútri nosa, a hneď nato sa vrátil k svojim obľúbeným vlasom. Už ma len česal rukami, ktoré ešte pred chvíľou boli v mojom nose.
Nevedel som, čo mám robiť. Začínal som byť frustrovaný, že to nedokážem zastaviť. Len som vypľúval vlasy, ktoré mi padali z hlavy a lepili na pery. Vykúpením bolo, keď prešiel na nohy, no keď sa mi začal približovať k slabinám, razantne som ho stopol. On mi na to odpovedal niečo po indicky, naposledy sa predo mňa postavil a dlaňami ma začal plácať po skalpe takou silou, ako keď Vám počas noci mucha niekoľkokrát vletí do ucha, až nakoniec vstanete, rozsvietite v izbe a zbadáte, že tá mrcha sedí na stole. Vyslovene ma zbil!
Chcel 50 rupií, dal som mu 100. A on? Zohol sa k mojim nohám, dotkol sa mojich chodidiel a poďakoval.
Teraz, večer, rozmýšľam… nebol to náhodou jogín?