„Čo by si odporučil turistom, ktorí nikdy neboli v San Cristóbal de las Casas? Čo sa tu oplatí vidieť?“
„Obchod s cukríkmi,“ pohotovo odpovie Eduardo. „Majú tam cukríky od výmyslu sveta. Nevšedný obchod, o ktorom tu v hosteli kolujú legendy. Je ako severný pól – každú chvíľu mení svoju polohu. Niektorí dokonca tvrdia, že neexistuje, že je vymyslený. Čárlyho továreň na čokoládu. Ale ja viem, že existuje. Bol som tam.“
Ranné slnko presvetľuje už takmer celú záhradu hostela. Drevené stoly roztrúsené okolo ohniska sa postupne zapĺňajú a rozospaté tváre ticho srkajú svoju kávu. Polnočný oheň už dávno vyhasol, ale pahreba ešte hreje.
Eduardo si z kapsičky s peruánskym vzorom vyťahuje tabak. Oblíže papierik a pokračuje:
„Videl si film Pláž? Hlavný hrdina v ňom hľadá svoj rajský ostrov. A poviem Ti, tajomný ostrov a cukríkový obchod majú veľa spoločného.“
Zvedavosť zvíťazila. Ten obchod musím nájsť.
Eduardo mi kreslí mapu.
„Južne od centra je veľké trhovisko. V jeho zadnej časti zbadáš malú bočnú bránu. A ak budeš postupovať podľa plánu, tak obchod určite nájdeš. Teda ak … tam ešte bude.“ Usmeje sa. „A kartu potrebovať nebudeš, berú iba pesos.“
Chladný vánok z mexických hôr sa nesie ulicami mesta. V nadmorskej výške cez 2 200 metrov je človek o niečo viac vďačnejší za slnko a ja mam dnes šťastie.
Prechádzam koloniálnymi uličkami starého mesta. Vyvešané prádlo, obchodík s hudobninami, kaviareň, pekárnička. Všadeprítomný mix kultúr, kde aj napriek nespočetnému množstvu kostolíkov z čias misionárov je tu stále cítiť silný indiánsky vplyv.
Toto mesto a vlastne celý štát Chiapas priťahuje zvláštne typy. Akoby sa všetci tuláci stretávali práve na tomto najjužnejšom cípe Mexika. Nie je len pre hľadačov všetkého možného, ale aj pre hľadačov stratených, ktorí už dávno zabudli, čo vlastne hľadajú. A z hľadania sa stal kruh alebo možno špirála? … neviem.
Farebné historické budovy postupne strieda niečo ako funkcionalizmus na mexický spôsob. Som na mieste.
Predo mnou sa dvíha rozsiahle mercado – obrovský mestský trh prekrytý strechou. Už zvonku ho objímajú pestro ladené stánky, rozložené po celej ulici.
Snažím sa zorientovať a hľadám bočnú bránu.
Panna Mária, ruženec a zelený Svätý Tadeáš. Stánok na chodníku s kresťanskými soškami takmer zakryl neveľké dvojité dvere ktoré vedú do vnútra tržnice. To musí byť ona – bočná brána!
Vchádzam dnu.
Po chvíli sa dostávam na širokú ulicu trhoviska, ktorá je na mape.
Podľa inštrukcií odbáčam a smerujem k odľahlému koncu. Prázdnych stánkov postupne pribúda. Aký kontrast oproti životom nabitej prednej časti – tu som takmer sám. Žiadne hlasy vykrikujúce ponuku, len šum vetra opierajúci sa o plechovú strechu.
V diaľke vidím skupinku ľudí zhromaždenú na jednom mieste. To musí byt ono.
Malý živý priestor v zastrčenom rohu. Osobitný trh v trhu poháňaný vlastným rytmom. Pár drevených stánkov a tucet ľudí, ktorý tu len tak postávajú alebo sedia. Nie sú to turisti, všetko miestni.
Kam som sa to vlastne dostal? Hľadám svoj cukríkový obchod, no žiadne farebné sladkosti tu nevidím. Dokonca aj pulty sú takmer prázdne.
Začínam pútať čoraz väčšiu pozornosť.
Takmer všetci už zaregistrovali, že som tu.
Skúmajú ma.
Zákazník? Votrelec? Alebo misionár, ktorý sem prišiel vtĺkať svoju vieru?
Ešte nevedia.
Nevedia či som s nimi alebo som sem prišiel robiť problémy.
Naľavo zbadám obchod, ktorý som hľadal. Pult je prázdny a za nim nižší, statný chlap nehybne sleduje každý môj krok. Vedľa pultu je vyvesená tabuľka.
Marihuana 100 pesos /g
Kokaín 800 pesos /g
Heroín 600 pesos /g
LSD 200 pesos
Huby 150 pesos /g
.
Ako keď fúkneš do pahreby a zhasínajúce drevo sa rozžiari a iskry sa rozletia.
Dvaja muži posedávajúci okolo stánku prudko vstanú a idú mojím smerom.
Ďalší ako keby skameneli a nehybne stoja. Len ich sklenené oči smerujú na mňa. Veľa sklenených očí.
Muži s mierne nekontrolovateľnými pohybmi sa blížia. Požičali si sebavedomie za vysoký úrok a mne zostal len zrýchlený tep.
Takto som si “cukríkový obchod” nepredstavoval. Čárlyho továreň na čokoládu? Bez Čárlyho, bez zázrakov a všade samí umpalumpovia, s ktorými sa nechcem kamarátiť.
Tvárim sa, že som zablúdil. Zdrhám preč.
Nie som na sladké a dobre viem, že cukor môže mať devastačné účinky, často aj v prípade keď, si dáš len lízanku.
.
Photo by Iwona Castiello d’Antonio on Unsplash